Historické mesto Levoča, ležiace na východe Spiša, je skutočným kultúrno-historickým skvostom medzi slovenskými mestami, pretože má veľké množstvo architektonických pamiatok spojených so slávnou minulosťou mesta. Spišské mesto Levoča (14 500 obyvateľov) ležiace na východe Slovenska pod Levočskými vrchmi je vďaka svojej bohatej histórii jedným z najnavštevovanejších turistov v krajine. Mesto sa prvýkrát spomína v listine z roku 1249 pod názvom Leucha. Obec, prosperujúca na výhodnej pozícii na obchodnej ceste cez Magnu, sa rýchlo rozrástla na mesto s niekoľkými privilégiami. Krátko nato sa Levoča stala centrom nemeckej kolonizácie na Spiši a v roku 1271 bola dokonca povýšená do hlavného mesta združenia spišských Sasov, ktoré napokon stratilo svoj vplyv a Levoča bola v roku 1323 vyhlásená za slobodné kráľovské mesto. Hnacou silou rozvoja Levoče bol obchod, ktorý postupne nadobudol medzinárodný rozmer. Levočania obchodovali s Krakovom, Hanzovými mestami a dokonca aj s Benátkami. Levočskí remeselníci vyrábali nielen pre miestnu spotrebu, ale aj pre trhy a jarmoky po celom Uhorsku a Poľsku. Neskôr sa Levoča stala jedným z hlavných centier renesancie a humanizmu v Uhorsku.
PAMIATKA
Mestská pamiatková rezervácia Levoča predstavuje kompletný súbor významných kultúrno-historických pamiatok ohraničených podlhovastými, pomerne zachovalými mestskými hradbami.
Dominantou starej Levoče je veľké obdĺžnikové námestie s rímskokatolíckym kostolom sv. Jakuba zo 14. storočia, ktorý patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby na Slovensku. Vysoká štíhla Kostolná veža z prvej polovice 19. storočia je najvýraznejšou črtou siluety mesta.
